Manchester za druhými dverami: Mackie Mayor, Chinatown a Mala
Tri miesta, tri atmosféry a Manchester, ktorý sa oplatí objavovať cez jedlo
Niektoré mestá vám svoje najzaujímavejšie miesta ukážu okamžite.
Manchester nie vždy.
Niekedy treba vojsť do starej viktoriánskej tržnice. Inokedy prejsť pod monumentálnou čínskou bránou. A niekedy otvoriť celkom nenápadné dvere a zistiť, že za nimi čaká zelená mestská záhrada.
Práve tak sme objavili tri miesta, ktoré ukazujú tri úplne odlišné tváre gastronomického Manchestru.
A na jednom z nich som našiel možno najlepšie hranolky, aké som doteraz jedol.
Mackie Mayor: keď stará tržnica dostane druhý život
Mackie Mayor zaujme ešte skôr, než si niečo objednáte.
Historická budova vznikla v roku 1858 ako súčasť niekdajšieho Smithfield Marketu. Po úpadku trhov zostala desaťročia opustená, až sa v roku 2017 po rekonštrukcii znovu otvorila – tentoraz ako moderný food hall.
Historická budova Mackie Mayor ukrytá medzi modernou architektúrou Manchestru.
Za kamennou fasádou sa zachoval priestor, ktorý má charakter.
Tehlové múry.
Liatinové stĺpy.
Vysoká presklená strecha.
Dlhé spoločné stoly.
A medzi nimi nezávislé kuchyne, víno, craft beer a káva. Dnes tu môžete pri jednom stole kombinovať pizzu, steak, tacos, ramen či ďalšie jedlá od rôznych prevádzok.
Pod presklenou strechou starej tržnice dnes funguje jeden z najzaujímavejších food hallov Manchestru.
Mackie Mayor je dobrým príkladom toho, ako možno historickej budove dať úplne nový život bez toho, aby stratila svoju pôvodnú atmosféru.
Ale architektúra nakoniec nebola to, čo mi zostalo v pamäti najviac.
Boli to hranolky.
Hranolky, kvôli ktorým sa oplatí vrátiť
Na pohľad nič komplikované.
Hranolky. Hovädzí tuk. Parmezán. Dip.
A potom prvé sústo.
Hranolky pripravené na hovädzom tuku – beef dripping – majú oproti tým vyprážaným v neutrálnom oleji výraznejšiu a hlbšiu chuť. Povrch zostáva mimoriadne chrumkavý, vnútro mäkké a parmezán pridáva ďalšiu vrstvu slanosti a umami.
V Mackie Mayor sa na hovädzie mäso, steaky a hranolky špecializuje Tender Cow.
Hranolky na hovädzom tuku s parmezánom v Mackie Mayor – jednoduché jedlo, na ktoré sa nezabúda.
Nebudem predstierať objektivitu.
Boli to asi najlepšie hranolky, aké som doteraz jedol.
A zároveň pripomienka, že dobré jedlo nemusí mať dvadsať ingrediencií.
Niekedy stačí zemiak, správny tuk, soľ a trochu parmezánu.
TGCC tip: prečo skúsiť hovädzí tuk aj doma
Ak si chcete podobný princíp vyskúšať doma, použite beef dripping alebo beef tallow a hranolky pripravte na dvakrát.
Najskôr ich vyprážajte približne pri 150–160 °C, aby sa zemiaky prepiekli bez výrazného zafarbenia. Nechajte ich krátko odpočinúť a druhýkrát ich vložte do tuku zohriateho približne na 180–190 °C, kým nebudú zlaté a chrumkavé.
Po vytiahnutí ich okamžite osoľte a ešte horúce zasypte jemne nastrúhaným parmezánom.
Jednoduchá technika.
Veľký rozdiel.
O pár ulíc ďalej sa mení svet
To je jedna z vecí, ktoré ma na Manchestri bavia.
Nemusíte prejsť polovicu mesta.
Stačí pokračovať pešo a viktoriánsku architektúru, puby a food halls začnú striedať ázijské obchody, čínske reštaurácie a nápisy.
A potom sa nad ulicou objaví veľká čínska brána.
Manchester Chinatown.
Manchester Chinatown – pár ulíc a gastronomický príbeh mesta zrazu hovorí úplne iným jazykom.
Práve túto fotografiu by som použil ako hlavný vizuálny predel článku.
Za bránou sa totiž nemení iba architektúra.
Mení sa aj spôsob, akým sa večeria.
Only Yu: namiesto „čo si dám?“ prichádza „čo dáme na stôl?“
Našou večernou zastávkou bolo Only Yu Oriental Cuisine, čínska reštaurácia priamo v srdci Manchester Chinatown. Okrem hlavného menu ponúka aj samostatné dim sum menu.
Only Yu v Manchester Chinatown – nenápadný vstup a za ním úplne iný gastronomický svet.
A práve pri takomto jedle sa oplatí zmeniť spôsob objednávania.
Namiesto otázky:
Čo si objednám ja?
je oveľa zaujímavejšia:
Čo všetko dáme na stôl?
Niekoľko tanierov uprostred. Paličky. Každý ochutnáva zo všetkého.
Jedlo sa tak nestáva iba večerou, ale spoločným zážitkom.
Večera v Only Yu – niekoľko jedál uprostred stola a každý ochutnáva zo všetkého.
Keď je textúra rovnako dôležitá ako chuť
Jedno z jedál ma zaujalo najmä kontrastom.
Chrumkavé rezance s hovädzím mäsom a zeleninou.
Rezance na spodku taniera zostávajú spočiatku suchšie a chrumkavé. Horúca omáčka ich postupne nasiakne, takže časť zmäkne, zatiaľ čo okraje si stále zachovávajú svoju textúru.
K tomu hovädzie mäso, zelenina a výrazná omáčka.
Chrumkavé.
Mäkké.
Šťavnaté.
Na jednom tanieri.
Chrumkavé rezance s hovädzím mäsom a zeleninou – jedlo postavené rovnako na kontraste textúr ako na samotnej chuti.
Je to malý detail, ale dobrá lekcia aj pre domácu kuchyňu:
textúra môže byť ingredienciou.
Jedlo nemusí zaujať iba sladkosťou, kyslosťou, slanosťou alebo umami. Niekedy ho robí zaujímavým práve kontrast medzi chrumkavým a mäkkým.
Posledné dvere: Mala
Po večeri by sa gastronomický deň pokojne mohol skončiť.
Lenže Manchester mal ešte jedny dvere.
Mala vznikla v Northern Quarter ako mestský „secret garden“ koncept – priestor ukrytý za pomerne nenápadným vstupom, kde zeleň, svetlá, drevo a uvoľnená atmosféra vytvárajú malý únik z mesta priamo uprostred mesta.
Mala – zelený mestský úkryt uprostred Manchester Northern Quarter.
Po hranolkách na hovädzom tuku a večeri v Chinatown už ďalší tanier nebol potrebný.
Ale káva?
Na tú sa miesto nájde.
Espresso Martini namiesto dezertu
Voľba bola jednoduchá.
Espresso Martini.
Čerstvé espresso, vodka, kávový likér, trochu sladkosti a charakteristická krémová pena.
Nie je to celkom káva.
Nie je to celkom dezert.
A napriek názvu to vlastne ani nie je klasické Martini.
Možno práve preto funguje tak dobre.
Espresso Martini v Manchestri – keď už na dezert nie je miesto, ale na kávu sa ešte nejaké nájde.
TGCC tip: Espresso Martini doma
Dobré Espresso Martini stojí na troch detailoch:
čerstvé espresso, veľa ľadu a poriadny shake.
Na jeden drink použite približne:
- 40 ml vodky
- 30 ml čerstvého espressa
- 20 ml kávového likéru
- 5–10 ml cukrového sirupu podľa chuti
Všetko vložte do shakera s dostatočným množstvom ľadu a intenzívne pretrepte.
Práve silný shake ochladí drink a pomôže vytvoriť jemnú penu, ktorá k Espresso Martini patrí.
Tri zastávky. Tri tváre Manchestru.
Keď sa na tieto miesta pozriem spätne, spája ich jedna zvláštna vec.
Ani jedno nebolo iba o jedle.
V Mackie Mayor najskôr zaujme historická budova – a nakoniec vám v pamäti zostanú hranolky.
V Chinatown prejdete pod monumentálnou bránou – a o chvíľu sedíte pri spoločnom stole plnom čínskych jedál.
V Mala objavíte za nenápadným vstupom zelený mestský úkryt – a deň zakončíte pohárom Espresso Martini.
Možno práve toto je Manchester, ktorý stojí za to hľadať.
Nie mesto jedného ikonického jedla.
Ale mesto, kde nikdy celkom neviete, čo bude za ďalšími dverami.
A presne preto ich stojí za to otvárať.
A čo ochutnať na ďalší deň?
Na druhý deň by som zmenil smer úplne.
Po viktoriánskom Mackie Mayor, čínskej večeri a Espresso Martini môže prísť na rad farebnejší a pikantnejší Manchester.
Karibské jerk chicken.
Scotch bonnet.
Rum BBQ.
A jeden nápad, ktorý sa oplatí preniesť aj k domácemu grilu.
Pokračovanie gastronomického Manchestru:
👉 Manchester na tanieri: od Full English po karibské Jerk Chicken