Na potulkách z Atén do neznámej reštaurácie niekde na Peloponéze
Grécko pre nás tentoraz nebolo iba o mori. Z Atén sme sa vydali ďalej na Peloponéz – od Akropoly cez starovekú Olympiu až po podstatne pokojnejšiu Kalogriu.
Na Peloponéze sme bývali v oblasti Kalogria, obklopenej chránenou prírodou, pobrežným lesom Strofylia a mokraďami. Miestna dlhá piesočná pláž bola nádherná a miestami sme mali pocit, že ju máme prakticky iba pre seba.
A Little History, a Little Sport…
Trochu histórie, trochu športu…
Pri potulkách Peloponézom sme, samozrejme, nemohli vynechať starovekú Olympiu.
A keď už človek navštívi rodisko olympijských hier, patrí sa preveriť aj vlastnú kondíciu. Antický stĺp síce zostal na svojom mieste, ale snaha bola. 🙂
A potom prišlo saganaki
Niekde na našich potulkách Peloponézom sme s dcérou objavili malú starú rodinnú reštauráciu. Žiadny známy podnik ani miesto vybrané podľa internetových rebríčkov. Jednoduchá grécka reštaurácia a veľmi milí starší majitelia.
Práve tam nám pripravili saganaki.
A pre Slováka je prvá reakcia celkom prirodzená:
Takže grécky vyprážaný syr?
Áno – ale iba do určitej miery.
Saganaki totiž nie je názov jedného konkrétneho syra. Názov pochádza z malej panvice, na ktorej sa pripravuje. Na syrové saganaki sa používajú rôzne pevnejšie grécke syry, napríklad kefalograviera, kefalotyri alebo graviera, pričom viaceré z nich sa tradične vyrábajú z ovčieho mlieka alebo zo zmesi ovčieho a kozieho mlieka.
Na rozdiel od nášho klasického vyprážaného syra však Gréci nepotrebujú hrubý trojobal.
Syr sa zľahka obalí v múke a prudko opečie, až kým na povrchu nevznikne zlatistá kôrka. Vnútri zostane mäkký, ale neroztečie sa. A namiesto tatárskej omáčky príde na stôl citrón.
Saganaki verzus slovenský vyprážaný syr
Slovenská verzia je nám dobre známa: syr, trojobal, hranolky a poriadna dávka tatárskej omáčky.
Grécke saganaki je jednoduchšie. Chuť stojí predovšetkým na samotnom syre – výraznejšom, slanšom a pevnejšom. Tenká opečená vrstva mu dodá chrumkavosť a citrón príjemne vyváži jeho slanosť a mastnosť.
A hranolky?
Tie, ako vidno na fotografii, fungujú v oboch krajinách.
Bolo to jednoduché a veľmi chutné jedlo. A zároveň jedno z tých, ktoré by sme si možno nikdy neobjednali, keby sme sa nezastavili práve v tejto nenápadnej rodinnej reštaurácii.
Ak teda budete niekedy v Grécku a na jedálnom lístku uvidíte saganaki, už budete vedieť, čo sa za týmto názvom skrýva.
My ho nabudúce objednávame znova.
A slovenský vyprážaný syr?
Ten sa o svoju pozíciu zatiaľ báť nemusí.
A keď sme sa vrátili domov, rozhodli sme sa zistiť prečo. Trochu sme ho odľahčili – ale to najdôležitejšie zostalo.