Àncora Barcelona: vynechali sme Paellu a nasledovali more
Barcelona vás k paelle zvádza takmer na každom rohu. My sme jej tentoraz odolali. Nie preto, že by sme ju nemali radi, ale preto, že niekedy je najlepším spôsobom, ako ochutnať miesto, objednať si presne to, čo by ste doma hľadali len ťažko.
La Boqueria je presne tým miestom, kde sa plán na pokojný obed môže veľmi rýchlo zmeniť.
Farby ovocia, jamón visiaci nad pultmi, ryby na ľade, krevety, mušle, vôňa grilu, tapas, víno a medzi tým neustály pohyb ľudí. Jeden z najznámejších barcelonských trhov nie je práve miestom pre tichú gastronómiu.
A možno práve preto nás baví.
Na jeho okraji sme sa zastavili v Àncora Restaurant Boqueria. Žiadny komplikovaný plán. Jednoducho miesto, odkiaľ sa dá pozorovať trhový zhon a zároveň zostať pri tom, čo k Boquerii prirodzene patrí – pri rybách a morských plodoch.
Tentoraz sme sedeli pri stole dvaja. Dcéra a ja.
A každý sme sa na more pozreli trochu inak.
Dve strany jedného stola
Dcéra zvolila jednoduchú istotu – patatas bravas.
Chrumkavé opečené zemiaky, krémová pikantná omáčka a žiadne zbytočné komplikácie. A samozrejme bez vína. 🙂
Z druhej strany stola som sa na obed pozeral trochu inak. Patatas bravas vystriedali morské chute a pohár vína – rovnaký stôl, rovnaká La Boqueria, len dve celkom odlišné predstavy o dobrom obede.
Moja strana začala miskou tradičnej katalánskej rybacej polievky – sopa de peix, ako ju uvádza aj menu Àncory.
Katalánska kuchyňa má veľmi silnú tradíciu rybárskych polievok a jedál typu suquet de peix. Ich pôvod je pritom krásne jednoduchý: rybári pripravovali jedlo z rýb, ktoré zostali po predaji úlovku, a postupne z tejto praktickej kuchyne vznikla jedna z charakteristických chutí katalánskeho pobrežia.
Tá v Àncore bola sýta, koncentrovaná a plná morských chutí. Krevety, mušle, ryža a vývar s takmer krémovým charakterom.
A práve pri prvej lyžici mi napadlo, že túto chuť už odniekiaľ poznám.
Nebola rovnaká, ale vzdialene mi pripomenula našu krémovú rybiu polievku v štýle La Mer. Ak vás podobné výrazné rybacie polievky bavia, recept si môžete pripraviť aj doma.
Barcelona však mala ešte jeden tromf.
Navajas – trochu zvláštne mušle, ktoré sa oplatí objednať
Na tanieri pristáli navajas a la plancha.
Po anglicky razor clams – mušle s dlhými úzkymi lastúrami pripomínajúcimi britvu. V našej časti Európy ich na jedálnych lístkoch nestretávame každý deň, a práve preto patria medzi veci, ktoré rád ochutnávam tam, kde sú prirodzenou súčasťou miestnej ponuky.
Ich príprava pritom nepotrebuje veľkú kuchársku ekvilibristiku.
Horúca plancha. Olivový olej. Cesnak. Petržlenová vňať. Citrón.
A dosť.
Pri kvalitných morských plodoch totiž často platí, že dobrý kuchár nemusí vedieť, čo všetko ešte pridať, ale kedy už nič nepridávať.
Mäso navajas je jemné, mierne sladkasté, s príjemnou morskou slanosťou a pevnejšou textúrou. Ak ich kuchár nechá na platni príliš dlho, kúzlo sa rýchlo stratí. Keď trafí správny moment, dostanete more na tanieri prakticky bez filtra.
A to je presne dôvod, prečo ich skúsiť.
A čo paella?
Pri pohľade na menu by bolo jednoduché objednať si paellu. V Barcelone ju napokon vidíte všade.
My sme ju zámerne vynechali.
Nie preto, že by sme mali niečo proti paelle – práve naopak. Ale jej skutočný gastronomický domov leží vo Valencii. Katalánsko má vlastnú bohatú tradíciu ryžových jedál, rýb a morských plodov a pri obede na La Boquerii mi jednoducho dávalo väčší zmysel nasledovať more.
A tu vzniká jeden z mojich obľúbených paradoxov cestovania.
Niekedy nemusíte za jedlom cestovať iba tam, kde ste ho očakávate.
Ak totiž po návrate dostanete chuť práve na dobrú paellu, jednu zaujímavú sme objavili aj v centre Bratislavy – pripravenú kuchárom priamo z Valencie. Náš zážitok z Casa Ibérica nájdete v článku Španielsko na tanieri v centre Bratislavy – paella v Casa Ibérica.
Barcelona nám teda tentoraz nechala morské plody.
Paellu sme si pokojne mohli nechať na Bratislavu. 🙂
Albariño. Pretože more si pýtalo víno.
K navajas som zvolil Albariño.
Víno síce necestovalo z Katalánska, ale z úplne opačnej strany Španielska – jeho domovom je predovšetkým Galícia na severozápade krajiny.
A práve tam Atlantik vysvetľuje veľkú časť jeho charakteru.
Albariño býva svieže, s výraznejšou kyselinou, citrusmi, bielym ovocím a často s jemným minerálnym až slaným dojmom. K mušľám, ustriciam, krevetám či jednoducho pripravenej rybe preto funguje mimoriadne prirodzene.
Pri navajas malo všetko, čo som od neho potreboval.
Nezakrývalo jemnú chuť mušlí, kyselina čistila olivový olej a jeho sviežosť akoby predĺžila chuť mora ešte o niekoľko sekúnd.
TGCC Wine Tip
Ak budete doma pripravovať mušle, krevety, ustrice alebo grilovanú bielu rybu a automaticky vám napadne Sauvignon Blanc, skúste raz urobiť malú odbočku.
Suché Albariño.
Dobre vychladené, nie ľadové.
K jednoduchým morským plodom môže byť presne tým vínom, ktoré nič neprekrýva – iba nechá jedlo hovoriť trochu hlasnejšie.
Niekedy je najlepšou prílohou miesto
Àncora pre mňa nie je odporúčaním typu „najlepšia seafood reštaurácia v Barcelone“.
Takéto absolútne súdy nám ani veľmi nesedia.
Je to skôr tip na spôsob, ako si La Boqueriu vychutnať.
Sadnúť si na jej okraj. Pozorovať ľudí. Neponáhľať sa. Pozrieť sa na menu a namiesto jedla, ktoré od Španielska očakávame, si vybrať niečo, čo nám ponúka práve miesto, na ktorom sedíme.
Možno rybaciu polievku.
Možno navajas.
K tomu pohár Albariña.
A potom už len chvíľu sledovať trhový zhon.
Pretože niekedy je najlepšou prílohou k obedu samotné miesto.
Selected by TGCC
Àncora Restaurant Boqueria – Barcelona
Prečo sa zastaviť: ryby a morské plody priamo v atmosfére La Boquerie
Čo by sme si dali znova: navajas a rybaciu polievku
Jednoduchá istota: patatas bravas
Do pohára: suché Albariño
Najlepšia príloha: ruch La Boquerie