Engebret Café – 30 000 krokov za chuťou Nórska

Večer v jednej z najhistorickejších reštaurácií Osla, neuveriteľne šťavnatý sobí steak a zmrzlina zo syra. Niekedy sa tie najlepšie gastronomické zážitky začínajú poriadne dlhou prechádzkou.

Engebret Café – historická reštaurácia v Osle, ktorá víta hostí už od roku 1857.

Večera, ktorú sme si naozaj zaslúžili

Tridsaťtisíc krokov. Pevnosť Akershus, Kráľovský palác, Opera v Osle, Munchovo múzeum a ešte jedna úplne nevinná návšteva nákupného centra Oslo City.

Keď sme s dcérou v sobotu večer dorazili do Engebret Café, mali sme za sebou poriadny kus Osla. A na zaslúženú večeru sme už boli viac než pripravení.

Vybrali sme si jednu z najhistorickejších gastronomických adries mesta. Engebret Café, založená v roku 1857, je považovaná za najstaršiu dodnes fungujúcu reštauráciu v Osle.

Nachádza sa na námestí Bankplassen, v historickom centre mesta, len kúsok od pevnosti Akershus. Na jeseň má toto miesto osobité čaro. Staré budovy, dláždené uličky, teplé svetlo pouličných lámp a vítaný pokoj po celodennom objavovaní mesta.

Pred reštauráciou stojí socha nórskeho herca Johannesa Bruna. Už pred vstupom máte pocit, že toto miesto má za sebou množstvo príbehov.

Jesenný večer na Bankplassen, kde historické uličky Osla vytvárajú krásnu kulisu na večeru.

História, ktorá je stále živá

Interiér Engebret Café pôsobí tradične, no rozhodne nie ako múzeum.

Tmavé drevo, obrazy na stenách, biele obrusy, sviečky a starostlivo prestreté stoly vytvárajú atmosféru klasickej európskej reštaurácie.

A keď zistíte, že medzi jej slávnych hostí patrili Henrik Ibsen, Edvard Grieg či Edvard Munch, história zrazu dostane o niečo osobnejší rozmer.

Najmä keď sme len pár hodín predtým obdivovali Munchove obrazy v jeho múzeu.

Personál bol príjemný a profesionálny, bez zbytočnej formálnosti. Reštaurácia bola plná hostí a pri pohľade okolo nás sme si všimli jeden milý detail – takmer na každom stole stál pohár vína.

Dobré znamenie.

Engebret rozhodne nie je miesto, kam by som sa v sobotu večer spoliehal prísť bez rezervácie. Reštaurácia je obľúbená a ak sa chcete vyhnúť sklamaniu, rezervovať si stôl vopred je určite dobrý nápad.

Ale skutočný dôvod našej návštevy na nás, samozrejme, čakal na jedálnom lístku.

Tradičný interiér Engebret Café s drevenými stropmi, historickými obrazmi a príjemným svetlom sviečok.

Sob, brusnice a chuť nórskeho lesa

Jedálny lístok je príjemne škandinávsky.

Čerstvé ryby, halibut, krab kráľovský, jahňacina aj divina tu majú svoje miesto. Pre nás však bolo rozhodovanie prekvapivo jednoduché.

Reinsdyrbiff – sobí steak.

Niečo, s čím sa v strednej Európe na jedálnych lístkoch nestretávame každý deň.

Steak sa podával s opečenými kuriatkami, zelerovým pyré, ružičkovým kelom, brusnicami, omáčkou z diviny so sobím jazykom a opekanými zemiakmi.

Už samotná kombinácia surovín naznačovala, že pôjde o niečo celkom iné než steaky, na aké sme zvyknutí.

Najväčším prekvapením bolo samotné mäso.

Sobí steak bol neuveriteľne šťavnatý a chuť diviny oveľa jemnejšia, než sme očakávali. Nič nebolo príliš výrazné a všetko na tanieri spolu krásne ladilo.

Kuriatka dodávali jedlu príjemnú lesnú chuť, zatiaľ čo brusnice prinášali jemnú kyselkavosť. Hladké zelerové pyré celú kombináciu zjemňovalo a prepájalo jednotlivé chute.

Práve to nás zaujalo najviac. Každá surovina mala svoje miesto a žiadna sa nesnažila prebiť ostatné.

Ružičkový kel priniesol trochu sviežosti a jemne horkastú chuť, zatiaľ čo výraznejšia omáčka z diviny, pripravená aj so sobím jazykom, dodala jedlu hĺbku.

Na nórskej kuchyni je zaujímavé aj to, ako prirodzene kombinuje divinu s lesnými plodmi a hubami.

Brusnice tu nie sú len farebnou ozdobou. Ich prirodzená kyselkavosť vyvažuje chuť mäsa a omáčky, zatiaľ čo huby pripomínajú prostredie lesa.

Je to kombinácia, ktorá začne dávať dokonalý zmysel hneď po prvom súste.

Pre nás to bol úplne iný zážitok z diviny, než na aký sme zvyknutí zo stredoeurópskej kuchyne.

A jedno z tých jedál, pri ktorých si uvedomíte, že nezabudnuteľný gastronomický zážitok nie je len o neobvyklej surovine. Je najmä o tom, ako dobre je pripravená.

Sobí steak s kuriatkami, brusnicami, zelerovým pyré, ružičkovým kelom a omáčkou z diviny so sobím jazykom – vrchol nášho večera.

Keď sa syr zmení na zmrzlinu

Po sobom steaku sme si povedali, že keď už objavujeme nórske chute, mali by sme v tom pokračovať aj pri dezerte.

Brunost ice cream.

Zmrzlina z tradičného nórskeho hnedého syra, podávaná s kyslou smotanou a chrumkavou oblátkou.

Brunost je nórska špecialita vyrábaná zo srvátky, ktorá pri pomalom zahrievaní získava charakteristickú hnedú farbu a jemne sladkastú chuť pripomínajúcu karamel. Napriek svojmu názvu nejde o klasický zrejúci syr.

Zmrzlina z neho?

To sme jednoducho museli ochutnať.

Podávala sa s kyslou smotanou a chrumkavou nórskou oblátkou nazývanou krumkake.

Nezvyčajná kombinácia, to určite, ale presne taký druh objavu, aký máme na cestách radi.

Veď kedy inokedy ochutnať zmrzlinu zo syra, ak nie práve v Nórsku?

Brunost ice cream – nórsky dezert z tradičného hnedého syra, podávaný s kyslou smotanou a chrumkavou oblátkou.

Oslo, ktoré chutí trochu inak

Engebret Café nie je miesto, kam sa chodí objavovať najnovšie gastronomické trendy.

Jeho čaro spočíva v niečom inom – v tradičných nórskych surovinách, starostlivo pripravených a podávaných v elegantnom, no príjemnom prostredí.

Ak sa vyberiete do Osla a chcete ochutnať niečo iné než známeho nórskeho lososa, sobí steak je výbornou voľbou.

A ak máte radi netradičné dezerty, zmrzlina z brunostu určite stojí za vyskúšanie.

Naša večera bola dokonalou bodkou za dňom stráveným objavovaním mesta.

Zároveň nám pripomenula, že cestovanie nie je len o známych pamiatkach a múzeách. Niekedy vám o krajine dokáže veľa prezradiť aj jediné jedlo.

Zaslúžená večera po celodennom objavovaní Osla.

Po tridsiatich tisícoch krokov sme sa zhodli, že toto bola pravdepodobne najlepšia zastávka celého dňa.

Aj keď nákupné centrum Oslo City by možno malo iný názor.

Malý detail, ktorý mi pripomenul domov

Jeden detail však ešte upútal moju pozornosť – stará, bohato zdobená pec, ktorá nenápadne stála v jednom z výklenkov reštaurácie.

Okamžite mi pripomenula inú reštauráciu, oveľa bližšie k domovu – MEDZI MÚRMI v Trnave, kde som si všimol pozoruhodne podobnú historickú pec.

Dve reštaurácie, dve krajiny a dva celkom odlišné gastronomické zážitky. A predsa je niekedy práve takýto malý detail tým, vďaka čomu si na určité miesto spomeniete.

Bohato zdobená historická pec v Engebret Café – malý detail, ktorý mi pripomenul inú reštauráciu v Trnave.